Zápisky brata Jurkeho

Po pravidelnej omši predstaveného Ariana sa Jurke zamyslel nad slovami kňaza a zapochyboval o ich správnosti a múdrosti. Hlavou sa mu začali preháňať rôzne myšlienky, na ktoré nadokázal nájsť odpovede. Počkal kým všetci bratia opustia kláštor a vyhľadal útočisko kde by mohol v pokoji rozjímať....

Zaujal lotosový sed a pripomenul si časy v kláštore kde podobným spôsobom trávil dlhé chvíle pri rozjímaní nad nadobudnutým učením opáta.
Privrel oči tak aby bol plne bdelý a nazaspal a zároveň aby okolné prostredie nerušilo jeho zraky.

Pred vnútorným zrakom sa mu objavili nechutné spomienky na jeho pobyt v hlbinách zeme. Dookola sa mu predstavovali jeho veznitelia a opätovne zažíval ukrutnú bolesť spôsobenú jeho tyranskými vypočúvateľmi. Jazvy na jeho tvári začali páliť a rany sa znovu otvorili. Tažobne sa nadýchol no nestrácal sústredenie. Požiadal nekonečné svetlo o pomoc a silu v boji s týmito krutými spomienkami. Ukludnil sa a znovu nabral pokojný dych...

Prečo predstavený Arian hovorí, že ON si žiada pomstvu, že si žiada oltár za oltár? Prečo naši kňazi hovoria, že nepriateľov stihne JEHO hnev? Aký je potom rozdiel medzi NIM a Shar? Čo je to za boha, ktorý trestá, z ktorého ide strach a ktorý požaduje pomstu? Pochopili sme správne s bratmi právu podstatu JEHO učenia? Nieje to len naše ego, ktoré chce pomstu a odplatu? Naše ego, ktoré nedovolí našim srdciam konať a realizovať sa? Kde sa stratilo milosrdenstvo a pochopenie? Zabudli sme už odpúšťať? Prečo ideme útočiť na domovy drowov? Je to JEHO vôľa alebo naša?

Tam kde zasvieti svetlo tma musí zákonite ustúpiť, tma nemôže zahnať svetlo. Sme ale naozaj tým svetlom? Stojím za bratmi a položím za nich aj život, konáme ale naozaj správne?