Lesy a lesné bohatstvo ...

[aster3]

Ilsacea svisti prirodou ked tu zrazu vidi mrtvoly medvedov ... Pokracuje dalej a sleduje jedno mrtve telo za druhym akoby tvorili akesi stopy. Asi po 500 sahoch uvidi ten dovod ... Pytliak sa krci nad mrtvolou obrovskeho jaskynneho medveda ktorý este dycha a brutalnym sposobom ho zaziva stahuje z koze. Ilsaceu zastihne obrovsky hnev, zmeni sa v medveda a v amoku roztrha pytliaka bez varovania. Az dokonci svoju pomstu tak sa skloni k polostiahnutemu medvedovi a jednym kusnutim do krku ukonci jeho trapenie.

V ten isty den sa rozhodne urobit obchodzku lesov aby zistila stavy zvere, stromov, byliniek a krmelcov. S hrozou zistuje ze zdrave stromy su neobratne narubane, bylinky ktorych bolo kedysy hojne sa teraz uz vyskytuju koli zberacom len na velmi tazko dostupnych miestach a pomaly miznu z povrchu Kandelabrie, krmelce rozbité ...

A dosť ! *zahromzi lesom az sa zodvihne spadane listie zo zeme a zacne poletovat okolo Ilsacy*

Pri vecernom klanani sa prirode je Ilsacea neobvykle nervozna  nevrla. Okolie zahlti akasi divna bleducko zelena hmla a zjavi sa akesi zvieratko podobne  plivnikovi... Zvieratko podijde nebojacne k Ilsace a nieco jej posepka. Ilsace sa zahmlie pred ocami a upadne do bezvedomia. Po chvilke sa preberie, nikde nikoho, tak sa postavi a vyraza po obvyklych trasach znova skontrolovat les. Bludi bludi ... bludi den ... bludi noc ...

Ako je to mozne ? tisickrat som tadeto isla a nikdy som nezabludila... Co sa to so mnou deje ?

Po niekolkych dnoch zufaleho bludenia to vzda a odpadne od unavy do hlbokeho spanku:
*Žensky hlas:*
Ilsaco ... Ilsacooo ... Teraz vies co je to hnev hvozdu ... Na vlastnej kozi si si musela skusit, aby si pochopila ... 

Ilsacea vstane a v hlave jej huci akoby ju niekto kladivom tlkol do hlavy. Na kus vycinenej koze nakresli akusi nepisanu hranicu lesov a uzemi, kde je priroda najviac nicena.

Kto lovit a rubat stromy bude na tychto uzemiach, tomu hrozi hnev prirody. Prichadza tisko a bez varovania ! V hojnych casoch mozu lovci poziadat o glejty jakozto povolenie k lovu v urcitej oblasti. Lovenie a rubanie stromov bez glejtu je povazovane za pytliactvo a ako take nieje spolocenstvom tolerovane - pytliaci sa vystavuju trestu smrti bez varovania alebo hnevu hvozdu.

[aster3]

Preslo sice len par dni, ale les v okoli Elfskej vesnicky bol na nepoznanie. Acorni ho poriadne preriedili. Vysekali stromy, vytrhali bylinky a ine plody lesa.
Les bol v ubohom stave, sam sa proti sekeram a ohnu neubrani.

Mnozstvo surovin, zo stareho lesa elfov, prevazali Acroni do ich  centraly, kralovskeho mesta Kandelabrie, Kandaharu.
Uz pred par dnami prenikla informacia o karavane a tak mnoho rebelov cakalo v lesoch, pripraveny udriet na karavanu, zmocnit sa surovin a tym oslabit Acornske vojsko a samozrejme prilepsit si.

Prvej karavane, ako zazrakom, sa podarilo bezpecne prejst z Elfskej vesnicky do Kandaharu. Druha vsak to stastie nemala...

Druha karavana bola prepadnuta a acronsky doprovod rozpraseny. Ilsacea sprevadzala niekolkych rebelov a nejakeho velmistra, o ktorom sa dopocula len par minut pred tazenim na karavanu. Po rozpraseni acronskeho doprovodu sa z neznameho dovodu pustili tito rebelovia do bezhlaveho vyvrazdovania zvierat, ktore prenasali zasoby surovin. Nielen ze ustedrili tymto cinom dalsiu z mnoha ran uz tak chatrnej prirode ale este boli natolko zaslepeni, ze ich ani len nenapadlo tie nosne zvierata odviest do mesta a vyuzit acronske zasoby vo svoj prospech ! Ilsacea sa takmer zhrutila pri pohlade ako bolo zmasakrovanych niekolko desiatok taznych zvierat len tak bez dovodu. Zronena slzami utiekla do lesa, avsak po chvilke sa vratila a zacala bojovat proti volnomyslienkarskym vybijacom zvere.

Z jednej strany ohrozuju prirodu acroni, ktori vypaluju lesy a zabijaju vsetko zive... Z druhej strany su to ostatni obyvatelia krateru a horskej dedinky ... Niet spojencov pre prirodu, niet druidov, ktori by sa postavili a vzdorovali nepriatelom prirody ... Ilsaceino srdce zacina chladniet voci vsetkym znamim aj neznamim rasam ...