Kandelabrie forum
0
   Domů   Nápověda Vyhledávání Skupiny Kalendář Přihlásit Registrovat  
Březen 29, 2024, 09:31:55 am *
Vítej, Host. Prosím přihlaš se nebo se zaregistruj.

Přihlaš se uživatelským jménem, heslem a délkou sezení
Novinky:
 
Stran: [1]
  Tisk  
Autor Téma: Oromar  (Přečteno 3210 krát)
Orbi
Host
kdy: Srpen 27, 2009, 08:21:57 pm

Predtým

     Žena sa prevalila na bok.Rukou jemne prešla po líniách skrčenej plachty. Slnko bolo práve v rozbresku. Pomaly, ešte trochu ospalo, sa posadila, hľadiac
do diaľky. Zdalo sa, akoby čoskoro znovu zaspala. Jej myšlienky však blúdili poloprázdnou izbou vybavenou len strohým dreveným stolíkom a posteľou. Na
východnej strane bol malý oblôčik s poloroztiahnutými tmavými závesmi.S kohútím zakikiríkaním sa vybrala do kuchyne pripraviť strohé raňajky pre svoje
dve malé ratoleste. Deti ešte spali v provizórnych postielkach blízko veľkého, teraz už studeného, šparhetu.

     Oromarov pán bol vysoký a na čarodeja i mohutný chlap. Jeho moc bola veľká a známa, tak isto i jeho barania hlava. Tak ho miestni často poza jeho chrbát
častovali. Táto tvrdohlavosť ho nakoniec stála to najcennejšie. Život. Po vpáde akronských légií do krajiny, bol jediný, ktorý im odporoval. Nie že by
mu záležalo na krajine v ktorej žil, alebo nebodaj na ľuďoch v nej. Červy ich nazýval. Jeho moc okúsili vyberači daní žiadajúci nemalý podiel jeho
majetku. Množstvo je však mnoho razy viacej než kvalita, a tak ani on neodolal náporu nespočetného množstva rúk a zbraní, ktorými veľký nepriateľ
ovplýval.

     Sluha si svojho ducha v tele zachoval. Verní svojmu pomätenému pánovi sa trimázgal húštinami a krovinami. Zbieral bylinky, všedné i vzácne. Cestou späť
sa vytešoval z ulahodenia vôle pána. Radosť so služby druhému ho zaraz prešla. Magickú vežu čarodeja obopínal ohnivý had olizujúci jej drevené trámy i
dubovú bránu s pribitým telom muža.

     Slnko vystúpilo vysoko nad horizont. Z komína sa pomaly valil čierny kúdoľ dymu. Nebolo však už stola, ba ani okna na východ. Vietor zosilnej a biednemu
mužovi zavanul popol do očí.

     V srdci sa zrodila pomsta Akronom.


Potom

     Sluha je aby slúžil. Služba niekomu bola pre neho požehnaním i životom. Napĺňala ho radosťou a pocitom užitočnosti. Po opustení domoviny cestoval Oromar
ďaleko. Došiel do krajiny, kde ludia boli ešte slobodní. I sem však siahali dlhé a mocné ruky Akronu. Rozhodol sa získať moc a vedomosti svojho pána.
Komu však slúžiť? Kto je ten pravý? Otázky ho rozožierali deň noc. Ako zázrak, ako blesk z jasného neba prišla správa o hľadaní strážcu pre spolok
mágov. Meč bol pre neho kamarát. Slová "príjmame vás" boli balzam pre jeho zúboženú dušu. Netrvalo dlho a dostal prvé príkazy. Počúval ich s
roztrasenými rukami. Tak dlho čakal. Čakal a dočkal sa. Konečne mohol znovu slúžiť.

     Od predošlého pána sa tomu mnohému priučil. Veď sám tvrdieval "silný pán musí mať i silného sluhu". Tak sa sluha učil remeslu pána, a šlo mu to dobre.
Tu to však zamlčal. Čo ak ho niekto spozná? Čo ak ... "Ramoro, môj pane". Zmena mena bola nevyhnutná. Skôr ako pánovi teraz slúžil viacej pani. Kora
Diams sa volala. Červenovlasá žena. Trochu divná. Rýchlo si ju však obľúbil a jej nariadenia a príkazy dychtivo hltal.

     Umenie svojho prvotného pána rozvinul na stupeň, kedy už nebolo cesty späť. Rozhodol sa, že jej povie o svojich schopnostiach. Veď nakoniec, mohol by
jej lepšie slúžiť. Odišiel na cesty. Rozjímať a rozmyslieť si možné následky a dôsledky svojho rozhodnutia. Po pár dňoch si bol istý. Veril, že to
príjme a pochopí.

     Otvoril dvere na knižnici, v ktorej ich Rad Planúcej Lílie sídlil, a zostal zarazene stáť vo dverách. Nič. Vybohol po schodoch. Nič. Nič. Nič. Všetko
bolo preč. Po krátkom zisťovaní sa dozvedel o presťahovaní do Vetrova a o ... o smrti tej bláznivej ženskej. Kora, jeho paní, žena, ktorej chcel zveriť
svoj život ... bola preč. Mŕtva? Bez pána? Bez ... služby? Jeho život sa zrútil. Hlavné piliere jeho existencie padli ako domček z kariet. "Kto to bol?
Kto ma o všetko pripravil? Kto? ... Určite niekto prezradil akronom kto som a že sa u nich skrývam."


     V mysli sa zrodila pomsta ľuďom.


Teraz

     Po upokojení svojej mysli začal bezcielne blúdiť krajinou. Nový pán. Silnejší. Aby už nikdy nepocítil bolesť zo straty milovanej ... služby.
Poslední změna: Srpen 27, 2009, 08:26:32 pm od Orbi Zaznamenáno
Orbi
Host
Odpověď #1 kdy: Květen 11, 2010, 05:29:12 pm

Nikto sa nevyrovna Radu planucej lilie. Nikto smrtelny uz nebude mat taku moc ako tito magovia. Oromar vsak netusil, ze dievca, ktore vidal v krateri bude oplyvat takou silou. Ona, ktoru chcel vyvolit z pomedzi smrtelnych, aby sa stala jeho nasledovnickou a ziackou, teraz mala v rukach jeho slub a pri nohach jeho vernost.

Vela sa od nej naucil, a vela este ocakava. Vzplanul vnom vsak ohen, ktory uz za tie dlhe roky vyhasinal. Teraz znovu planul a zpaloval ho mohutnym plamenom. Pobalil si tych par veci, ktore vlastnil, predal dom a ztiahol sa zo svetskeho diania obycajnych ludi.
Zaznamenáno
Orbi
Host
Odpověď #2 kdy: Duben 16, 2011, 11:18:51 pm

Ľudia prichádzajú a odchádzajú len on ostáva. Po zmiznutí i jeho poslednej učiteľky mu nezostalo nič. Dlho premýšľal. Nastal čas zúžitkovať čo sa naučil a ukázať svetu terror. Akronský svet padne!

Celý deň presedel na lavičke. Sledoval dianie na kandahárskom námestí. Netrvalo dlho a z domu vyšiel kráľ i s početnou strážou. Oromar ich opatrne následoval. Z jeho pohľadu vyzerali smiešne, ba až komicky. V aréne sa ohäňali svojími mečmi, ako keď sa malé deti hrajú na vojakov. S pobavením ich sledoval. Naraz ho napadla zaujímavá myšlienka. Vbehol doprostred arény, zbedačene prosiac o pomoc. Pomoc pred orkami, ktorí už obsadili celý prístav. Väčšina stráži sa vydala preskúmať situáciu. Pochabosť. Kráľ zostal takmer sám. Podišiel k nemu a ... späčatil svoj osud. Vytiahol meč a povolal sily, ktoré Kandahár ešte nevidel. Zo samotného záhrobia prišiel vykonať dielo skazy samotný Lich. To sa však už vrátili tie zblúdile stráže hľadajúce orkov. Jeden zo stráži padol, druhý silno krvácal, no stále ich bolo veľa. Lich sa náhle rozhodol nespočinúť dlhšie na tomto svete. Oromarove sily pominuly a snimi i nemŕtvy spoločník.

Posledné kúzlo, útek. Vtedy si Oromar všimol kráľa. Neutiekol do bezpečia. Nezasiahol ani do boja. Prečo? Prečo tam stál akoby sa pozeral na divadelné predstavenie?
Poslední změna: Duben 16, 2011, 11:35:42 pm od Orbi Zaznamenáno
Orbi
Host
Odpověď #3 kdy: Duben 18, 2011, 03:04:53 pm

Ako je to možné?! *udrel Oromar po práchnivom kmeni stromu*
Nikde nič, nikto o ničom neviem. Ľudia sa prechádzajú po uliciach s úsmevmi na tvárach akoby sa nič vážne nestalo. *trochu sa ukľudnil a zapremýšľal*
Prefíkaný je to kráľ. Určite sa snaží zakryť slabé miesto, aby pred ľudom naďalej pôsobil ako nezraniteľný.
Hmmm, na ďalšom kroku si dám záležať. Ten už nebudú tie biedne duše ignorovať.
Nastal čas využiť červami prelezené atrapy v Timpánii. Heh, aspoň k niečomu budú dobré. *vstal, pozbieral svoje veci a vydal sa na juh*
Zaznamenáno
Stran: [1]
  Tisk  
 
Skočit na:  

Theme by m3talc0re. Powered by SMF 1.1.8 | SMF © 2006-2008, Simple Machines LLC MySQL | PHP | XHTML | CSS