Takže platí dohodlo sa 21 (22)-23. 6. ... vtedy to vyhovuje skoro každému. A teraz už len aktivisti z Moravy majú na starosť niečo vybaviť ja zaobstarám muziku a variť ... inu, nie je problém, však kuchtíkov tam budem mať dosť
*ide naladiť gytaru*

juju Divuška je krajšia :D:D
a hento že Therion? NIEEEEEE nie nie nie! TOTO je Therion:

kde to máš cez týždeň? je to buďto sobota - nedeľa ... alebo sa môže stretnúť už v piatok večer ráno sa blbo cestuje dlho, potom je človek rozbitý

Tak .... zatiaľ som sa rozprávala s pár ľuďmi a do úvahy pripadajú tri dátumy:

3.-5. 5.
21-23. 6.
28-30. 6.

miesto si dohodne ak sa zvolí dátum čo by komu vyhovovalo?

Aj to zneje super ak by vyšlo počasie, ale zase pravda, náhodou by stále pršalo a v chatke to je také útulné ... ale zase záležalo by od možností ja milujem prírodu a les, takže som za hocijakú možnosť potom už len nájsť spoločný čas

Ja z Moravy nie som takže musí navrhovať niekto odtiaľ, čo to pozná, pokojne aj nejakú chatku alebo tak hlavne nech je zábava a sranda a možnosť opekačky (nie je povinné, ale bolo by super)

Tak ... nakoľko dosť veľa Slovákov by isto tiež chcelo ísť na zraz a hádam možno aj Moraváci a Česi by sa pridali
Chcela by som navrhnúť, či by bolo za dosť ľudí na to, aby sme mohli spraviť niekde dvoj dňový zraz, na nejakom peknom mieste ... ak bude (hádam) dosť teplo, stačil by spacák, stan, ohník, gytara, opekanie, pitivo a dobrá nálada

Ale najprv ... kto by mal záujem? Ja rovno hovorím ANO za seba, dúfam že aj za manžela a jednoho kamaráta (prípadne sa sami vyjadria)

Auriteas?

Je ťažké žiť neživot. Je ťažké bojovať. A ešte ťažšie postaviť sa a kráčať ďalej. Ako by som chcela ostať ležať pod ranami biča a nemusieť pozbierať sily a opäť sa postaviť. Každá jedna rana dopadla ostro a tvrdo, ale nie to mi blížilo. Spomienky na bolesť boli to, čo ma desilo. Kobka ... Kat ... nože ... ihly ... striebro ... srdce mi zvierali záblesky minulosti. A ten strach. Tá hrôza z Jeho pohľadu. Kruté oči, ktoré sa vyžívali v mojom utrpení. Nikdy na ne nezabudnem. A moji mučitelia boli takí istí. Krutí a bezcitní.

Via nocturna, pokiaľ nepríde čas, kde ja uvidím strach v očiach vašich.

* * * * *

Neboli sme dosť rýchli a chytili nás. A opäť tma a ničota. Srdce mi zvieralo, myseľ naplnená spomienkami. Jeho spomienkami na toto miesto a jeho výkrikmi, jeho trápením a prepadávaním sa do temnoty. Vedela som, čo príde. Výsluch a vypočúvanie. Skôr ako ku mne prišli, som cítila, ako mi trhajú kožu, ako sa mäso oddeľuje od kostí, cítila som jeho výkrik, i keď vzduch sa nepohol a miestnosť sa utápala v tichu. To, čo bolo, sa prelínalo s tým, čo bude. Bolesť mi vytryskla do hlavy.
Sú to len moje predstavy, alebo mi Večnosť odhaľuje môj trpký osud?
Tieň sa pohol, železo zaškrípalo. Cítila som ju, ako vošla. Jej hlas ma prebudil, aj keď moja myseľ bdela. Čo prinesie tento deň? Otázky? Odpovede? Moje a či vari ich? Bolesť mi vytryskla do ramena. A s ňou prišiel prvý záblesk. Môj krvavý chrbát pokrytý ranami, lebo som si dovolila vzdorovať. Doby dávno zašlé a zabudnuté a ja v nich stratená. Hojivé zábaly, schopné liečiť aj nemŕtvych, len aby sa všetko mohlo opakovať. Vedela som to. Minulosť ma dostihla, opäť. Ale niečo bolo iné. Tentoraz to bolo iné.
Obrazy zapadajúce prachom, ale živé v mojej mysli, preťal hlas. Jeho hlas. Jeho vôňa. Zhlboka som sa nadýchla a pousmiala som sa. Sklonila som hlávku a ucítila dotyk jemných vlasov na mojom líci, ktoré zakryli úsmev. Ja som ostala s Ním, keď to potreboval, a on? On je teraz so mnou. Tie slová, ten dotyk. Objatie. Bol blízko, cítila som jeho myseľ, ale predsa bol ďaleko. Jeho hlas prichádzal spoza mreží a súčasne skrz vlákno veštby a nepoznaného, ktoré sa chvelo.
Bolestivý krik preťal miestnosť, tentoraz skutočný znak utrpenia. Skoro som videla tie kvetinové oči, ako sa kalia karmínom. Ale v tom momente moje srdce ostávalo chladné. Zmenil sa, niečo bolo zle. Pokúsila som sa to napraviť, ale podarí sa to? Dúfala som, že áno, ale nevedela som, nebola som si istá. Všetko ukáže čas, pokiaľ sa stane, že sa nás budúcnosť dotkne a my nezapadneme bezducho v prachu minulosti. Miestnosť ňou bola cítiť. Mnohí tu našli svoj koniec, naplnenie svojho života v posledný deň. Môj život? Ten neskončí. Opäť sa zrodí a opäť bude plynúť. Ja však už nevládzem a nechcem, aby to pokračovalo takto. Sloboda je aj v smrti. Pokiaľ tá nemôže prísť, nie je to vari tiež otroctvo?
Zdvihla som k Nemu pohľad. Stál tam a hľadel na mňa. A ja som mu verila. Bič dopadol, bolesť mi vytryskla do nôh. A s ňou prišiel záblesk. Kobka, Vykonávateľ stojaci nado mnou. Vedela som, čo príde. Zas a opäť ma pohltí temnota a zas a opäť mi tá dá nový neživot. Kto však mohol čakať, že tentoraz sa to všetko zlomí? Pozreli na mňa krvavé oči ... ale neboli plné nenávisti, bolo v nich niečo iné, hlboké. A ja som si uvedomila, že zaplápolali nebeským jasom. Klam mojej minulosti sa rozštiepil a premenil v prach. Mohlo to byť tak jednoduché? Zlomiť kliatbu strachu jedným pohľadom? Slovom, ktorého hlas bol chladný, ale v mojej mysli vrúcny a úprimný?
Otázky, odpovede ... a ďalšie rany. Strhla som sa a tentoraz to bol môj výkrik, ktorý sa rozozvučal. Moje nohy. Ležala som tam, neschopná sa pohnúť. Môj pohľad sa s hrôzou zdvihol k širokému oknu. Slnečný jas sa blížil a ja, pripútaná striebornými okovami, som sa nemohla pohnúť. Moje sily vyprchali. Čakala som na koniec. Koľký krát to vôbec bolo? Už som to nepočítala. Ten, čo mi ukradol srdce a pošliapal ho, bol stále ten, kto bol silnejší. Ale ja nájdem spôsob, ako ho zničiť. Teraz nie, ale nabudúce. Podarí sa mi to. Ohnivá guľa ma prepadla a ja som kričala bolesťou. Kričala som kvôli minulosti, ktorá vo mne sídlila ako hnusný parazit a nechcela ma pustiť. Zabárajúca sa do mňa stále hlbšie. A potom .. tie oči. Jeho hlas, pýtajúci sa, či to vydržím, či mám síl. A ja som mala. Rany minulosti zmizli. A ja? Čo vôbec cítim? Je to samota? Nie. To nie. Lebo cítim. Nie som sama, už nie viac. Slová z diaľky mi to potvrdzovali. Nezradil, on nakoniec nezradil! Vytrval a ostal verný! A slová v mojej mysli zapĺňali prázdnotu. Nie som viac sama. Úsmev prežiaril moju tvár a ja som ho opäť musela skryť. Bolesť tela ma netrápila, lebo bolesť srdca mizla. Je možné, že nakoniec tam, kde som čakala koniec, príde nový začiatok? Je možné, že On má pravdu a oplatí sa žiť aj pre vlastnú slobodu?
Rany ustali, kroky stíchli. Ucítila som Jeho ruky a privinula som sa k Nemu. Na ranách som cítila jeho dotyk a vôňu hojivej masti. Jeho hlas ma upokojoval a ja som vedela, že je všetko v poriadku. Tam, v kobkách večnej temnoty, som sa rozhodla, že chcem opäť žiť. A potom ma obostrela vľúdna pokrývka spánku.

* * * * *

Posadila som sa na kraj postele a usmiala som sa na Neho. Miestnosťou sa šírila vôňa čaju, vajíčok a opečeného chleba a šteklila ma v žalúdku. Tam dole sa všetko zmenilo. Poznala som toľko vecí, poznala som taje sŕdc Stratených vo večnej tme. A predsa ich vnútro nepadlo úplne. Je v nich skryté viac a každý z nich je dôkazom. Ich panie sú stratené, ale oni nie sú. Ich pohľady o tom hovorili. Jeden, ktorý rád počúva elfské piesne. Jeden, ktorý sa rád pozerá na elfku, čo je. Jeden, ktorý ...
Pohladila som Jeho hebké vlasy. Moje prsty ich cítili, ale moje oči ledva zachytávali jeho slabý obrys. Chcem vidieť Tvoju tvár, Tvoj pohľad. Sledovať, keď môj palec prechádza po tvojom líci. Miznúci chlad. Otočila som pohľad bokom, do temnoty. Ithil, Pani mesiaca. Ty svojim svetlom prežiariš večnú temnotu. Pomôž mi a zošli svetlo mojim očiam. Nech opäť vidím to, čo tma skrýva predo mnou.

to Mac Gyver: Ale kde! *nakrčí nosík* Mac Gywer spadne z mrakodrapu, ale nezabije sa! Zachytí sa o obrubník!

*strašne sa rozosmeje, ešteže sedí na zemi, inak by na ňu spadla* a hlavne to nedovoľte prísť bližšie a neukážte, že máte peniaze, inak sa to k vám prisaje tak, že sa toho už nezbavíte, bude to horšie ako taký gouald !

*hrozne sa rozosmeje* Cagus, a tie oblečká nenosila Aiwa (tá postava) len tak po vonku. XD alebo si myslíš, že si žena do postele k manželovi vezme oblečenie ako nejaká rehoľníčka?
Každý muž uzná, že mať v súkromí svoje dievča / ženu v sexi prádielku je naisto krajšie ako v rifliach a mikne ... česť výnimkám
ja som postla ten obrázok totiž nie na outfity drowiek .. ale to bola odpoveď na ATM, že ženy vedia urobiť sexi outfit a poslala som potvrdenie, ale to nie je sexi outfit na verejné nosenie

v sa svete, ale videla som ženu hrať muža Amy má Ragnaroka a na zahraničných serveroch ženy bežne hrali mužov XD
čo do outfitov drowov, praktickosť na výprave a pod jasné, ale ako čo sa týka v bezpečí (relatívnom pre drowov) to je iná, navrch vy hovoríte hlavne svoje názory, ktoré sa ale môžu líšiť od reality ALE ... aj tmavé praktické oblečenie môže vyzerať pekne XD a nie hrozne a ANO, chlapi nevedia robiť pekné ženské oufity a zase, vyslovene česť výnimkám ale inak málokedy majú vkus a verte, že toto viem aj z českých aj zahraničných serveroch nie nadarmo som outfity robievala pre veľa kamarátov XD na každom serveri, samozrejme každý má iný vkus, to je jasné
a taktiež, ženy vedia urobiť fakt sexi oblečenie .. muži nie zväčša je to oblečenie len aby čo najviac trčalo, ale chýba tomu tá sexi elegancia a taká tá iskra, ktorá priťahuje pohľady mužov ženu v spodnom prádle a ženu v sexi súpravičke spodné prádlo + podväzky + pančušky ... to je pekelný rozdiel
Bohužiaľ musím súhlasiť, že aj veľa žien nevie urobiť pekné outfity

A navrch, ja som si celkom dobre do vás rýpla s tými outfitmi a sledujem, že trafené husy zagágali XDDD a FURT by sa vaše outfity dali urobiť krajšie *rehní sa*

Ala .. že ženy (ja) vedia urobiť rajcovné outfity:

X.x si nerob srandu, to, čo tam nosíte ... to je normálne ako módny hriech *zaplače* to bola moja prvá vec ... obzrela som si vaše oblečenia, zalapala po dychu a skonštatovala : Muži prosto NEVEDIA urobiť pekné outfity ... česť výnimkám. :DDDDD
ALEEEE ak by Neúsko hodil tie outfity zo SinFaru, to by ste sa potom na svojich ženských postavičkách mohli chlapi konečne .... pochlapiť *podpichuje ich, aby sa pridali k jej skandovaniu za outfity*

Ja stále tvrdím, že to hrozne cítiť, ak mužské pohlavie hrá ženu :/ je to škoda, lebo potom po servere behajú mužatky. Tá ženská jemnosť, grácia tam chýba, to cítenie ... ale na druhú stranu akceptujem, že drowky v podstate by mužatky mali byť